Skládkovanie
Ako menej skládkovať
Miera skládkovania je na Slovensku vážny problém Skládkovanie predstavuje vážnu záťaž pre zdravie ľudí a prírodu. U ľudí žijúcich v blízkosti skládok bol najmä kvôli skládkovému plynu zdokumentovaný zvýšený výskyt niektorých chorôb. Vznikajúci metán a oxid uhličitý zasa prispievajú ku globálnemu
otepľovaniu. Napriek izolačným bariéram hrozia kvôli opotrebovaniu materiálu priesaky a môže tak prísť k znečisteniu podzemných i povrchových vôd. V neposlednom rade skládky zaberajú pôdu a devastujú územie, na ktorom sa nachádzajú.
Je preto v záujme vlády, aby prijímala opatrenia, ktoré budú v prvom rade motivovať k zníženiu produkcie odpadu a presmerujú vyprodukovaný odpad zo skládok k recyklácií. Približne dve tretiny komunálneho odpadu na Slovensku končí na skládkach. Napriek rastu produkcie komunálneho odpadu za posledných desať rokov stále patríme s 310 kg odpadu na hlavu k najlepším v EÚ.
Výrazne však zaostávame v kvalite jeho spracovania. Miera recyklácie je podpriemerná a až takmer 70 % odpadov končí na skládkach. Skládkovanie je pritom environmentálne najmenej vhodná forma nakladania s odpadom. Tento odpad produkuje unikajúce CO2, ktoré podľa odhadov predstavuje ročne náklady 13-17 mil. eur. Pri zarátaní ďalších externých nákladov ako vizuálna stránka, hluk či zápach, sa náklady pohybujú až okolo sumy 19-26 mil. eur ročne. Tieto náklady vznikajú každoročne a postupne sa kumulujú. Značnú časť vytvoreného odpadu sa pritom nepodarí ani vyzbierať a dá sa predpokladať, že jeho veľká časť tvorí čierne skládky, ktoré predstavujú ďalšie dodatočné náklady.
Vzdelávacie opatrenia nielenže zvyšujú povedomie obyvateľstva o význame šetrného zachádzania s prírodnými zdrojmi, no zároveň pomáhajú zefektívniť proces samotných aktivít. Občania sa najprv musia dozvedieť, kde, čo a ako triediť, až potom možno očakávať adekvátny prínos politiky. Podľa výskumu, ktorý realizovali S. F. Sidique, S. V. Joshi a F. Lupi (2009), sú výdavky na vzdelávanie v oblasti recyklácie efektívnym opatrením na zvýšenie miery recyklácie.
Podľa národných štatistík sa na Slovensku ročne vyprodukuje približne 1,9 mil. ton komunálneho odpadu. Takmer 1,3 mil. ton z neho skončí na skládkach a miera recyklácie je stále nízka. Energeticky vieme zhodnotiť len okolo desatiny celkového odpadu
Vplyv skládok odpadov na zdravie obyvateľstva a životné prostredie
Až polovica všetkých oblastí, ktoré na Slovensku predstavujú vysoké riziko pre zdravie obyvateľstva a životné prostredie, sú skládky odpadu (OECD). Chemické látky unikajúce zo skládok môžu spôsobovať rôzne druhy rakoviny, leukémie alebo vrodených anomálií (biospotrebiteľ.sk, Priatelia Zeme – SPZ).
Skládky uvoľňujú do ovzdušia plyny rôzneho chemického zloženia, keďže tu prebiehajú intenzívne chemické procesy. Metán a oxid uhličitý prispievajú k tvorbe skleníkového efektu a zmene klímy. Skládky svojim chemickým zložením negatívne vplývajú na geologické prostredie. Voda je predovšetkým v starších skládkach hlavným nositeľom nebezpečných látok do okolia. V priesakových vodách sa často nachádzajú ťažké kovy ako Zinok, Niób, Olovo, Nikel alebo Meď, aromatické uhľovodíky ropného pôvodu (benzén, toulén, xyleny), syntetické organické zlúčeniny, chlórované a dusíkaté aromatické uhľovodíky.
Nemalý je aj záber pôdy, ktorý predstavuje asi 1 m3 na 1 tonu komunálneho odpadu. Skládkovaním odpadu nezvratne likvidujeme využiteľné druhotné suroviny, čo predstavuje pre Slovensko veľké ekonomické škody. Tieto sa prejavujú aj znížením estetickej hodnoty území, záberom krajiny, zhoršením kvality životného prostredia a nákladmi na vybudovanie a rekultiváciu skládky
Predpokladané náklady za škody pri skládkovaní sú 10 – 13 eur za tonu skládkovaného odpadu (Spadaro, Zoughaib, 2008). Prikladaním vyššej váhy ďalším obmedzeniam, ktoré plynú zo skládkovania, ako vizuálna stránka, hluk, zápach sa náklady pohybujú okolo 15 – 20 eur za tonu odpadu (DG Environment, 2000)
Množstvový zber
Pre obce Množstvový zber (pay-as-you-throw), resp. systém priamo zvýhodňujúci triedenie obyvateľov, by mal byť postupne zavedený vo všetkých obciach. Na Slovensku je množstvový zber možnosť, ktorú si zvolilo len minimum obcí. Obce by preto mali postupne podľa svojich preferencií zaviesť jeden z niekoľko druhov množstvového zberu: rozdielne platby od frekvencie zberu a objemu zbernej nádoby (od 60 litrov) alebo vriec (rôznej veľkosti už od 10 do 120 litrov) so špecifickou lokálnou potlačou; systém, kedy sú vyprázdňované len nádoby označené visačkou, resp. nálepkou, ktorú si občania vopred kupujú; vážiaci systém fungujúci na základe elektronických čipov, resp. čiarových kódov; či rôzne hybridné a ďalšie systémy (napr. kontajnerové automaty otvárané identifikačnou kartou).
Alternatívnu formu predstavuje aj systém zliav, ktorý znižuje paušálny poplatok na základe množstva vytriedených surovín a tým aj znižuje motiváciu zbavovať sa odpadu nezákonne. Systém vie fungovať aj vo veľkých mestách, čoho príkladom je Brusel; v bytových domoch sa využívajú kontajnery a v domoch zase menšie priesvitné vrecia rôznych farieb a ceny v závislosti od druhu odpadu. V Južnej Kórey zase fungujú kontajnery na čipové karty, ktoré presne odvážia odpad. Ukázali sa efektívne najmä pri potravinovom odpade. Je teda veľa možností ako realizovať množstvový zber a možno ich súbežne kombinovať, čo zvyšuje flexibilitu systému.
Pod poplatkom za skládkovanie sa rozumie poplatok za uloženie odpadov na skládku odpadov. V niektorých obciach, kde z objektívnych príčin nebude možné zaviesť množstvový zber, je vhodnou náhradou paušálny poplatok so zľavou pri preukázaní adekvátnej miery triedenia. Úspešne ho na dobrovoľnej báze aplikovali viaceré obce v okolí Mikulova, kde si občania môžu znížiť ročnú platbu za odpad až do 70 %.
Na efektívne fungovanie množstvového zberu je potrebné vytvoriť jednoduché možnosti triedenia a vybudovať infraštruktúru. Je nutné vytvoriť dostatočne pohodlný a motivačný systém pre pôvodcov odpadu (v našom prípade domácnosti), poskytnúť im potrebné informácie a kontrolovať dodržiavanie systému. Inými slovami, pred zavedením povinného množstvového zberu musia byť k dispozícii adekvátne a jasné možnosti triedenia.
Na Slovensku máme dostatočné kapacity na spracovanie väčšiny druhov vytriedeného odpadu, no práve pohodlné možnosti triedenia pre bežné domácnosti chýbajú.
Zvýšenie poplatkov za skládkovanie ako motivácia k triedeniu
Zvýšenie poplatkov za skládkovanie nemusí znamenať vyššie náklady pre občanov. Ako príklad môže poslúžiť obec Skalité, ktorá dlhodobo dosahuje menej ako 10 % mieru triedenia. Ak by po zvýšení poplatku za skládkovanie občania separovali tak ako doteraz a neprišlo by teda k zvýšeniu recyklácie, súčasný ročný poplatok za odpady 516,24 eur na občana by postupne do roku 2023 stúpol na približne 26 eur ročne. To je o 80 centov mesačne viac oproti súčasnosti. Priemernej štvorčlennej rodine by sa tak zvýšili mesačné náklady o približne 3,5 eura. Ak by však obec reagovala na zvýšený poplatok za skládkovanie zavedením.
Obce boli vybrané náhodne na základe dostupnosti údajov o množstve skládkovaného odpadu na svojich webstránkach. Pre zjednodušenie predpokladáme, že daň je plne obsiahnutá v poplatku za odpad, ktorý platia občania. Pod poplatkom za odpady sa rozumie poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorý platí domácnosť obci. Pri dôslednom triedení papiera, skla, plastov a kovov by množstvo odpadu výrazne kleslo a ich ročná platba za odpady by mohla byť v novom systéme porovnateľná s poplatkom pred zavedením zvýšenia. Ak by okrem toho začali triediť aj bioodpad, poplatok za odpady by v obci Skalité mohol klesnúť až na 6,5 eura ročne.
Podobným prípadom je mesto Bardejov, kde žije vyše 30 tisíc obyvateľov. Mesto tiež dlhodobo triedi relatívne málo odpadu a zároveň má zavedený fixný paušálny poplatok. Súčasný ročný poplatok za odpady 27 eur na občana by v novom systéme stúpol na 38 eur. Ak by ale občania začali triediť papier, sklo, plasty, kovy a bioodpad, poplatok by mohol klesnúť až na 11 eur ročne. Pre štvorčlennú rodinu by to bola oproti súčasnému systému ročná úspora až 64 eur.
Na príklade obce Palárikovo, ktorá uplatňuje množstvový zber, je zrejmé, že je aj takýto ambiciózny cieľ je dosiahnuteľný. Už dnes obec separuje viac ako 60 % odpadu a jej priemerný poplatok dosahuje úroveň 6 eur a má perspektívu ďalej sa znižovať.
Poplatky za skládkovanie sú na Slovensku jedny z najnižších v EÚ
Táto možnosť je preto ekonomicky najzaujímavejšia. Poplatok by mal okrem ekonomických nákladov na skládkovanie zohľadňovať aj environmentálne náklady súvisiace s kontamináciou pôd, vôd či ovzdušia.
Súčasný priemerný poplatok 7 eur je druhý najnižší medzi sledovanými krajinami. Zvýšenie poplatkov odporúčajú ako jedno z kľúčových opatrení aj správy EEA (2014) či EK (2012 a 2017).
Výnosy z tohto poplatku by mali byť použité na ďalší manažment odpadového hospodárstva v obciach. Pri aplikácii zvýšenia poplatku do praxe by sa malo myslieť aj na sociálne slabších občanov, ktorým by mala byť poskytnutá adekvátna zľava, aby neboli ohrozené ich dnes už aj tak nízke príjmy. Medzi výškou poplatku a mierou skládkovania je štatisticky významný vzťah. Krajiny s vyššími poplatkami majú nižšiu mieru skládkovania. Na druhej strane elasticita zvyšovania poplatkov je relatívne nízka a býva štandardne vyššia, ak je podporená ďalšími opatreniami.
Zvyšovanie poplatkov teda nie je všeliek, no je to vhodný nástroj na zvýšenie motivácií k triedeniu odpadu.
Boj proti čiernym skládkam
Sprísňovanie legislatívy a zvyšovanie poplatkov môže motivovať občanov k obchádzaniu systému a zbavovania sa odpadu nelegálne. Na minimalizáciu takéhoto konania je potrebné prijať súbor nadväzných opatrení začínajúcich prevenciou tvorby skládok a končiacich trestaním nedodržovania zákona (Department of Environment and Climate Change NSW, 2007).
Obyvateľstvo musí mať k dispozícii služby odpadového hospodárstva. Ak občania nemajú k dispozícii zberné dvory, pohodlne dostupné možnosti triedenia (vrátane informácií o nich) či sú tieto služby neadekvátne drahé, zvyšujú sa motivácie k tvorbe čiernych skládok.
Dôležitým prvkom prevencie sú aj informačné kampane o možnostiach zbavenia sa odpadu a vzdelávacie aktivity, ako aj vytváranie povedomia medzi obyvateľstvom o dôležitosti ekologického nakladania s odpadom.
Štát by mal klásť dôraz na environmentálne vzdelávanie na školách, informačné kampane o rizikách nelegálneho skládkovania či vzdelávacie aktivity tretieho sektora. Takéto osvetové iniciatívy môžu prispieť k celkovému zníženiu tvorby odpadov a k jeho správnemu spracovaniu (Haluš – Šeďová, 2016).
Odstraňovanie nelegálnych skládok je nákladná činnosť
Envirofond v roku 2015 vyhlásil výzvu na likvidáciu čiernych skládok, v rámci ktorej podporil 219 obcí sumou 10 miliónov eur, pričom horný strop pre príspevok pre jednu obec bolo 100 tisíc eur (MŽP SR, 2015). O príspevok žiadalo ďalších 300 obcí, ktorým pre obmedzené zdroje, nebolo možné vyhovieť. Viaceré obce odstraňujú skládky na vlastné náklady.
Podľa údajov z aplikácie Trash Out, ktorá sa pokúša ponúknuť obraz o nahlásených nelegálnych skládkach, je nelegálneho odpadu najviac vo vzdelanejších a bohatších okresoch.
Podľa odhadov sa najväčšie množstvo nachádza v Bratislavskom kraji a to v priemere 1,5 litra na hlavu. Z okresov vedie Senec s 2 litrami odpadu (Haluš – Šeďová, 2016).
prostredia SR (MŽP SR)